Hryziem maminku. Mám ju tak rád!

Hráte sa s vašim malým dieťatkom a zrazu ten roztomilý drobček zatne zúbky. Do vás. A tie zúbky sú také ostré! Nikomu inému to nerobí, iba mamičke. Prečo? A ako tomu zabrániť? Alebo štípe? Či búcha?

Pokračovať v čítaní článku “Hryziem maminku. Mám ju tak rád!”

Uspávanie bez plaču. Ako je to možné?

Spí už sama v izbičke? Zaspí sama? Spinká celú noc?

Nie, nie a nie. Ale spinká dobre, neplače, nie je rozrušená, rozcitlivená a jej detskú dušičku nenahlodávajú pochybnosti. Vie, že som tu pre ňu.

Ako je možné uspávanie bez plaču? Tak, že som s ňou.

Pokračovať v čítaní článku “Uspávanie bez plaču. Ako je to možné?”

Ako šetriť na dieťatku a pritom mu dať to najlepšie

Aj vy ste si povedali, že na svojich deťoch šetriť nebudete? Prehodnoťte to.

Pokračovať v čítaní článku “Ako šetriť na dieťatku a pritom mu dať to najlepšie”

Pre všetkých rodičov, ktorým táto veta nie je cudzia: Nechávam bábätko vyplakať!

Ja teda nie. A skutočne som si myslela, že sa to dnes nerobí. Že dnes, kedy už aj v našich nemocniciach prikladajú novorodenca na matkinu nahú hruď tesne po narodení, aby si užili kontakt koža na kožu, aby dieťatko nebolo separované od maminky, kedy sa stále viac a viac dostáva do popredia nosenie detičiek v šatkách a ergonosičoch, tak ja som si (asi naivne) myslela, že nechávať bábätko vyplakať dnešné matky nedokážu. Ako som sa mýlila. Dozvedela som sa, že sa to robí. Neviem v akom počte, ale aj jedno je veľa. A tak som chvíľu habkala a nenachádzala slová, potom ma to rozčúlilo a stále som o tom premýšľala….Ako? Prečo? Neviem…

Pokračovať v čítaní článku “Pre všetkých rodičov, ktorým táto veta nie je cudzia: Nechávam bábätko vyplakať!”

Ochutnali sme avokádo

Dlho som zvažovala či kúpiť a či nie. Nie pre seba, ale pre moje milované dieťa. Musím sa priznať, že som mala trochu z avokáda obavy. Predsa len uprednostňujem lokálne potraviny a toto nám bežne v záhrade nerastie. Ja som skúsila avokádo ochutnať dvakrát v živote. Po každom ochutnaní sa môj odpor k nemu zväčšoval. Nebudem tu opisovať aké pocity vo mne vyvolávala jeho vôňa a chuť… v skratke, nič príjemné (rozumej veľmi veľmi nepríjemné. Hm. Radšej by som zjedla starú papuču ako avokádo).

Ale po prečítaní článkov o úžasných schopnostiach avokáda a obsiahnutých vitamínoch a látkach a ešte iných vecí, ktoré sme nikdy nevideli, ale veríme, že existujú som kúpila avokádo. Nezabudla som vygúgliť recepty a popri tom som si prečítala názory mamičiek o tom, ako ich deti zbožňujú avokádo a vlastne ani neexistuje deň a jedlo kedy by nejedli avokádo, až som mala pocit, že avokádo je jedinou potravinou, ktorá existuje a vlastne jedinou správnou potravinou. Nadupaná informáciami som avokádo nechala ležať. Ono sa totiž k nám dováža nedozreté a treba ho nechať v izbovej teplote dozrieť.

Tak som čakala. Každý deň som jemne mačkala šupku až bola taká akurát. Super, toto je deň D, vlastne A, ako avokádo. Ide sa na to.

Hovorím si, nebudem vymýšľať nejaké super recepty (nechce sa mi), tak som k jedlu, ktoré mala Vikinka pripravené (a ktoré jej chutí), pridala kúsok roztlačeného avokáda.

Áno, ochutnala som ho. Odpor sa stupňoval…až ma striaslo ako som to prehltla. Vlastne, snažila sa prehltnúť…

No nič, dieťa je prednejšie, musí predsa ochutnať z tejto super potraviny a ja by som mala zahodiť zaujatosť a  negatívne emócie. Nemusíme mať rovnaké chute…Ideme na to. Papať.

Už približne viem ako som mohla vyzerať ja keď som ho jedla. Neviem, či to viac išlo von alebo dnu, ale striasalo ju tiež. A poriadne. No nič, je to možno prvý pocit, skúsime ešte. Vydrž, ty to zvládneš.

Pár lyžičiek sme zvládli, s výrazom odporu a so striasaním. Premieľala si to čudo v ústach. Úplne som vedela ako sa cíti.

Potom si hovorím, prečo jej to robím? Veď k svojej dcére necítim nenávisť. Možno ho k nám vyvážajú z exotických krajín lebo ho tam nechcú… Avokádo skončilo v koši, ako málo potravín u nás. Hádam som s ním nemala narábať ako s toxickým odpadom…

Je to tak. Sme lokálpatriotky, ctíme a milujeme zem po ktorej chodíme a ktorá nám dáva krumple, mrkvu a jablká.

(Nie len) Vianočné medovníky. A je upečené!

Medovníky upečené, vyzdobené. Teraz ma čaká “iba” upratovanie, ďalšie koláčiky (tie už budú nepečené), šalát, ryba, kapustnica, zabaliť darčeky… a už sú tu Vianoce.

V predchádzajúcom blogu som písala, ako si spraviť doma, vlastnoručne, vykrajovačky na medovníčky. Ja pri týchto piatich určite nekončím, manžel už vypil druhé pivo.

Musím povedať, že mi zdobenie dalo zabrať, ale stálo to zato. Pre inšpiráciu prinášam foto:

 

DSCN5269.JPG

DSCN5274.JPG

DSCN5275.JPG

DSCN5290.JPG
Vianočného sobíka vytvoríte otočením gingerbread mana (panáčika)
DSCN5318.JPG
Z vlastnoručne vyrobenej formičky vianočnej gule som spravila milé tváričky

DSCN5301.JPG

DSCN5322.JPG
Veselá vianočná gula

 

DSCN5355.JPG

DSCN5420.JPG

DSCN5421.JPG

 

Želám Vám krásne a pokojné Vianoce, deťom veľa darčekov a Vám rodinnú pohodu.