Pre všetkých rodičov, ktorým táto veta nie je cudzia: Nechávam bábätko vyplakať!

Ja teda nie. A skutočne som si myslela, že sa to dnes nerobí. Že dnes, kedy už aj v našich nemocniciach prikladajú novorodenca na matkinu nahú hruď tesne po narodení, aby si užili kontakt koža na kožu, aby dieťatko nebolo separované od maminky, kedy sa stále viac a viac dostáva do popredia nosenie detičiek v šatkách a ergonosičoch, tak ja som si (asi naivne) myslela, že nechávať bábätko vyplakať dnešné matky nedokážu. Ako som sa mýlila. Dozvedela som sa, že sa to robí. Neviem v akom počte, ale aj jedno je veľa. A tak som chvíľu habkala a nenachádzala slová, potom ma to rozčúlilo a stále som o tom premýšľala….Ako? Prečo? Neviem…

Nenechajte dieťatko vyplakať

Nehovorím teraz o výchove starších detičiek, ktoré sa plačom možno snažia s rodičmi tak trošku manipulovať, ak zistili, že sa to dá (a to tiež nie je chyba detí). Hovorím o nechaní vyplakať maličké bábätko.

Rodičia! Skutočne si myslíte, že maličké bábätko kalkuluje? Že by vás mohlo vydierať plačom? Alebo si povie, teraz im nedám ani na chvíľu vydýchnuť? Že by sa mohlo nechať rozmaznávať? Že by ste ho rozmaznali? Rozmaznané dieťa je niečo úplne iné ako to, ktoré si žiada pohladenie a kolísanie, ktorého niečo bolí alebo je hladné či smädné. Ja nepochybujem o tom, že svoje dieťatko milujete celým srdcom, a že sa o neho staráte. Ale ako mu dávate jesť, piť, obliekate ho či prebaľujete, dajte mu pocítiť, keď si to vyžiada, že ste tu pre neho.

Bábätko pociťuje hlad, smäd, chlad, prehriatie, bolesť, má prirodzené reflexy a túžbu byť milované, hladkané, kolísané. V maternici bolo hojdané 9 mesiacov, 24 hodín denne, v teplúčku, zabalené do klbíčka, hlad nepociťovalo. A zrazu je doslova vrhnuté do tohto nehostinného sveta, kde je zima, či horúčavy, kde je zrazu hladné, môže ho bolieť bruško či od rastu telíčko, a hlavne, hlavne mu chýba to kolísanie, to, že bolo obklopené vami, mamičky. Nebojte sa ho zobrať do náruče a hojdať aj hodinu. Ten čas, ktorý ho budete mať na rukách je minimum z toho, čo malo tých 9 mesiacov. Ja viem, že musíte aj upratať. Zadovážte si šatku či ergonosič. Je to perfektné. Bábätko potrebuje vás, vašu prítomnosť, vašu lásku. A hlavne vás potrebuje vtedy, keď ho niečo trápi či bolí.

Každý z nás má potrebu pohladenia, lásky. Veď preto žijeme v partnerstve. Teraz si predstavte, že miesto toho, aby vás partner pohladil vás odloží do drevenej postieľky, z ktorej neviete vyliezť. Alebo je partner hladný a vy miesto toho, aby ste mu pripravili jesť, tak ho tam odložíte. Veď keď sa vyzúri, zaspí a na hlad zabudne. Pritiahnuté za vlasy? Ani nie. Či ste si mysleli, milí rodičia, že dieťatko bude tíško spinkať celý čas? Chcete ho kolísať iba keď je “dobré”? Stačí iba trochu empatie, vcítenia sa a človek hneď pochopí, že to nie je príjemné.

Bábätko nevie hovoriť, chodiť, uvariť si, alebo si zobrať tabletku proti bolesti. Vyjadruje sa plačom. Je to tak od prehistórie, aby pračlovečia mama vedela, že dieťa potrebuje jesť, prebaliť, že mu je zima, niečo ho bolí. Ak by sme sa plačom nevyjadrovali, už by sme tu neboli. Prirodzene ako matky máme zakódované tento plač utíšiť. Nie nechať plakať. Ja viem, že niekedy bude plakať aj keď bude vo vašom náručí, ale bude tam. Bude vedieť, že ste tu pre neho, nech sa deje čo chce, a vy budete vedieť, že sa mu nič nemôže stať.

Sama osobne by som nevydržala nechať dieťatko plakať. Neviem si to ani predstaviť. Nechám bábätko a ja odídem do inej izby? Či ako? Pozerám sa na neho ako plače? Počúvam? Či si nasadím slúchadlá? Či štuple do uší? Ja som tu predsa na to, aby som plač utíšila. Nespraví to ani sused, ani poštárka. Ja. Mama. Jediná osoba, ktorá to malé stvorenie, ktoré sa o seba nedokáže postarať, priviedla s láskou na svet a s láskou ho budem svetom sprevádzať. Dám mu najesť, kedy sa mu žiada, pohladím, vypiplám do tohto sveta, aby bolo jedného dňa samostatné, aby sa nebálo pohladiť a milovať a bolo šťastné.

Možno vás okolie presviedča, že je to tak správne. Možno ste to niekde čítali, možno vám to hovorí vaša mama. Mamičky, naozaj si myslíte a v hĺbke srdca cítite, že je to správne? Alebo je to len spoločenský tlak? Naozaj si myslíte, že nie je lepšie dieťatko zobrať do náruče a upokojiť ho? Neverím. A oteckovia, ak čo len trošku pochybujete či je správne nechať pár mesačné bábätko plakať samé v postieľke až kým od únavy nezaspí, zoberte ho na ruky. Ono potrebuje vedieť, že je tu niekto, niekto kto ho miluje, kto je tu pre neho, kto ho utíši. Verte mi, nerobíte tým nič zlé. Vychovávať budete o pár rokov. A keď bude mať 16, budete už len spomínať aké to bolo krásne. Lebo už nikdy sa tieto chvíľky s bábätkom nevrátia.

Ak sa Vám náš blog páčil, zdieľajte a lajkujte.

One thought on “Pre všetkých rodičov, ktorým táto veta nie je cudzia: Nechávam bábätko vyplakať!

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s