Ochutnali sme avokádo

Dlho som zvažovala či kúpiť a či nie. Nie pre seba, ale pre moje milované dieťa. Musím sa priznať, že som mala trochu z avokáda obavy. Predsa len uprednostňujem lokálne potraviny a toto nám bežne v záhrade nerastie. Ja som skúsila avokádo ochutnať dvakrát v živote. Po každom ochutnaní sa môj odpor k nemu zväčšoval. Nebudem tu opisovať aké pocity vo mne vyvolávala jeho vôňa a chuť… v skratke, nič príjemné (rozumej veľmi veľmi nepríjemné. Hm. Radšej by som zjedla starú papuču ako avokádo).

Ale po prečítaní článkov o úžasných schopnostiach avokáda a obsiahnutých vitamínoch a látkach a ešte iných vecí, ktoré sme nikdy nevideli, ale veríme, že existujú som kúpila avokádo. Nezabudla som vygúgliť recepty a popri tom som si prečítala názory mamičiek o tom, ako ich deti zbožňujú avokádo a vlastne ani neexistuje deň a jedlo kedy by nejedli avokádo, až som mala pocit, že avokádo je jedinou potravinou, ktorá existuje a vlastne jedinou správnou potravinou. Nadupaná informáciami som avokádo nechala ležať. Ono sa totiž k nám dováža nedozreté a treba ho nechať v izbovej teplote dozrieť.

Tak som čakala. Každý deň som jemne mačkala šupku až bola taká akurát. Super, toto je deň D, vlastne A, ako avokádo. Ide sa na to.

Hovorím si, nebudem vymýšľať nejaké super recepty (nechce sa mi), tak som k jedlu, ktoré mala Vikinka pripravené (a ktoré jej chutí), pridala kúsok roztlačeného avokáda.

Áno, ochutnala som ho. Odpor sa stupňoval…až ma striaslo ako som to prehltla. Vlastne, snažila sa prehltnúť…

No nič, dieťa je prednejšie, musí predsa ochutnať z tejto super potraviny a ja by som mala zahodiť zaujatosť a  negatívne emócie. Nemusíme mať rovnaké chute…Ideme na to. Papať.

Už približne viem ako som mohla vyzerať ja keď som ho jedla. Neviem, či to viac išlo von alebo dnu, ale striasalo ju tiež. A poriadne. No nič, je to možno prvý pocit, skúsime ešte. Vydrž, ty to zvládneš.

Pár lyžičiek sme zvládli, s výrazom odporu a so striasaním. Premieľala si to čudo v ústach. Úplne som vedela ako sa cíti.

Potom si hovorím, prečo jej to robím? Veď k svojej dcére necítim nenávisť. Možno ho k nám vyvážajú z exotických krajín lebo ho tam nechcú… Avokádo skončilo v koši, ako málo potravín u nás. Hádam som s ním nemala narábať ako s toxickým odpadom…

Je to tak. Sme lokálpatriotky, ctíme a milujeme zem po ktorej chodíme a ktorá nám dáva krumple, mrkvu a jablká.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s