Uspávanie bez plaču. Ako je to možné?

Spí už sama v izbičke? Zaspí sama? Spinká celú noc?

Nie, nie a nie. Ale spinká dobre, neplače, nie je rozrušená, rozcitlivená a jej detskú dušičku nenahlodávajú pochybnosti. Vie, že som tu pre ňu.

Ako je možné uspávanie bez plaču? Tak, že som s ňou.

IMG_20170509_131916 (2).jpg

Moje dieťa je z pohľadu názoru spoločenskej väčšiny nesamostatné. Mala by som ju totiž ukladať do postieľky a nechávať ju zaspávať samú. Existujú dokonca metódy, ktoré majú aj mená po svojich “objaviteľoch”, ako naučiť dieťa zaspávať samé. V návode je byť tvrdá, nepoľaviť aj keď bude dieťa plakať a nariekať, vydržať, vraj to môže trvať aj týždeň. Máme si stáť za svojim, ak už sa rozhodneme, že chceme, aby sa to dieťa naučilo.

Niektorí rodičia cítia potrebu odpútania a osamostatnenia dieťaťa v skorých ranných rokoch. Dva – tri roky sú také hraničné, kedy sa snažia, podľa diktátu väčšiny, osamostatniť dieťa. Prichystajú izbičku, detskú posteľ, voňavé vankúše. Všetko je tip-top. Už len to dieťa akosi nechce spať vo svojej posteli a stále lozí k rodičom. Ok, skúsime teda metódu samo-zaspávania, necháme dieťa plakať, ono si zvykne a po čase plakať prestane. Je to boj. A víťazom nie je nikto. 

Ako si malé dieťatko vykompenzuje lásku, objatia, pohladenia, ktoré mu boli odoprené? Čo si vtedy myslí, keď je samé a plače? Čo si týmto berie do života keď mu prikazujeme spať samému? Že je v živote samé? Že musí zostať samé? Že tu rodič nie je? Že je zlé? Že bude zlé keď niečo nedodrží?

Dieťatko si tieto pocity ukladá v sebe, dáva ich ďalej, dáva ich rodičom a svojmu okoliu. Nečudujme sa preto zlosti a agresii či iným negatívnym emóciám, ktoré sa “zrazu” v našich deťoch objavili. Potom sa ich správanie snažíme naprávať, ale príčina je niekde inde. A tak ako aj u dospelých môže silný stres vyvolať zdravotné problémy, tak je to aj u detí.

Ja naozaj neviem, prečo by som mala dieťa učiť takémuto druhu samostatnosti. Osobne to za samostatnosť nepovažujem. Zaujímavé, kam nás spoločnosť doháňa, ako dokáže utvárať naše myslenie. Nemyslím, že je dobré nútiť malé dieťa k presvedčeniu, že musí spať samé. Že tie momenty, kedy končí deň, kedy je unavené, možno rozrušené z celého dňa a nových udalostí, kedy má plno otázok alebo kedy máte konečne čas na seba po dlhom vyčerpávajúcom dni a môžete sa porozprávať, zasmiať sa spolu, kedy by sa vám dieťatko mohlo posťažovať, vyplakať, či povedať čo sa mu cez deň stalo, alebo mu môžete prečítať rozprávku, povedať príbeh, či zaspievať, že je to ten čas, kedy má plakať a byť stresované, len preto, že sa rodič rozhodol vyskúšať nejakú metódu? A ak to nepôjde po dobrom, tak to pôjde po zlom? A zväčša to ani tak nefunguje. Naozaj je to to, čo chceme dieťa naučiť? Je to to dôležité, čo potrebuje do života? V skutočnosti to nie je žiaden druh šikovnosti ani samostatnosti.

Iste, každé dieťa je iné a možno sú detičky, ktoré sa pýtajú spinkať samé. Ale stresovať dieťa ak to nechce? Utvárať v ňom beznádej, živiť obavy, že ak nedodrží čo rodič chce, nebude ho mať rád? Vytvárať strach z odlúčenia, pokiaľ to skutočne nie je nutné?

Samostatnosť sa dá naučiť aj inak. Napríklad pomocnými prácami v domácnosti. Dieťatko, podľa veku učíme určitým úkonom. Upratať si hračky, poskladať si oblečenie, vybrať si oblečenie zo skrine, vyhodiť to, čo patrí do odpadkového koša, naložiť špinavé prádlo do pračky, vybrať čisté prádlo z pračky, podávať štipce pri vešaní prádla, pozametať, povysávať, utrieť prach, najesť sa, napiť sa, umyť si zuby, ruky, tvár, utrieť sa a mnoho iných. Vikinka, vo veku jedného roka pomáha. Nemožno však od tak malého dieťatka vyžadovať perfekcionizmus a sústredenie kedy to my chceme. Pomáha, kedy ona chce. Je to pre ňu určitý druh hry. Vie, ako sa upratuje ak je niečo rozhádzané. Ak rozhádže hračky, vie ich dať na miesto. Ak niečo zoberie, vie kde to má odložiť. Rada pomáha pri praní a vešaní. Postupnými krokmi, ktoré nie sú nútené, ju učím tomu, čo sa robiť musí. Keď to bude robiť sama, môžem povedať, že je samostatná.

Dieťatko by malo mať večerný rituál a zaspávať v určitú hodinu. My máme o šiestej večeru, potom kúpanie. Po kúpaní si umyjeme spoločne zuby, vyčistím jej nos a ušká, učešem ju. Zaspáva medzi pol ôsmou až pol deviatou. Podľa únavy.

Ak nezaspí počas dojčenia, ľahneme spolu do postele. Hladkám ju po rúčke, nôžke, hlavičke či chrbátiku. Držím ju za ruku. Ona mi to opätuje a tiež ma hladká, pritúli sa ku mne. Zaspáva v mojom objatí. Často jej spievam. A keď zaspí, preložím ju do postieľky.V noci sa budí na dojčenie a ja si ju zoberiem do postele a spinkáme spolu. Dojčenie je tak pre nás jednoduché, ja sa zbytočne nebudím a cez deň nie som unavená.

Rána s ňou sú najkrajšie. Hladká nás, pusinkuje, vďačne a s láskou sa nám pozerá do očí. Je to ten najkrajší dar v našich životoch. Jej pokoj a kľud je aj našim pokojom.

IMG_20170509_132315.jpg

  • Nespí sama v izbičke a kým nebudem vidieť, že je na to pripravená, bez toho, aby som ju nútila, ani nebude.
  • Nezaspáva sama ani cez deň ani v noci. Dojčím ju a ona zaspáva na mne alebo pri mne počas papania.
  • Ak má problém zaspať alebo ju bolia zúbky, nenahraditeľná pomôcka je u nás ergonomický nosič.
  • Nespí celú noc. Niekedy sú noci ťažšie, keď bolia zúbky raziace si cestu, ale zväčša sa budí 2 – 3 krát. Názory, že ročné dieťa by malo spať celú noc sú mylné, hlavne pokiaľ je dojčené.
  • Argumenty o deficite manželskej intimity sa dajú vyriešiť jednoducho. Len treba chcieť. Dieťa nie je prekážkou. Dieťa je tou láskou ktorá spája.

Nebudujme priskoro z detí dospelých. Neberme im prvé rôčky, kedy si zaslúžia byť deťmi, kedy vyžadujú našu lásku a opateru. Buďme s nimi keď si žiadajú našu prítomnosť. Zobúdzajme sa s nimi, zaspávajme s nimi. Vychutnávajme si ich lásku. Opätujme ju. Prvé odpútanie príde samé, už keď pôjdu do škôlky a budú nám chýbať. Dospelými budú zvyšok života. Dospelými budú chcieť byť v trinástich, aj keď im to ešte nepôjde. Neberme si ani my prvé roky, kedy chcú byť s nami, kedy môžeme cítiť ich nevinnosť, lásku, kedy sú ešte deťmi.  

Páčil sa Vám náš blog? Zdieľajte a lajkujte 🙂 

Pozrite si aj naše ostatné články – klik sem

Uspávanie bez plaču.jpg

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s