Hryziem maminku. Mám ju tak rád!

Hráte sa s vašim malým dieťatkom a zrazu ten roztomilý drobček zatne zúbky. Do vás. A tie zúbky sú také ostré! Nikomu inému to nerobí, iba mamičke. Prečo? A ako tomu zabrániť? Alebo štípe? Či búcha?

Bolí to riadne, máte chuť kričať, kričať na dieťa, snažíte sa ale upokojiť. Rozhodne a prísne poviete no-no-no a pohrozíte ukazovákom. Dieťatko sa možno stiahne, na chvíľku, a potom zase kusne / štipne / buchne, alebo sa len zasmeje vášmu prísnemu výrazu. A toto sa opakuje a opakuje a vy ste už zúfalá a neviete si rady.

Prosím, nebite dieťatko. A určite mu to nevráťte naspäť. Ani keď vám to niekto “skúsený” poradí, alebo len preto, že aj vás tak vychovali.

Pokúste sa prísť na to, prečo to robí, kedy to robí, pri akej príležitosti, čo vtedy prežíva.

Detičky od určitého veku začínajú prejavovať viac emócii. Prejavy môžu byť rôzne, niektoré odkukali a prisvojili si, niektoré sú impulzívne a ani nevieme odkiaľ sa v nich vzali. Stále sa však učia. A vy ste tu na to, aby ste ich usmernili a ukázali im čo je správne.

Ak pohryziete naspäť, ukážete síce ako to bolí (a verím, že niektoré deti to pochopia), avšak nie je to riešenie 100-percentné a ani správne. Hryzieš ty? Budem aj ja! A teraz, čo si má drobec myslieť? Je to dobré? Nie je to dobré? Stále sa hráme? Bolí to. Má ma to bolieť? Hryznutím naspäť sme mu nevysvetlili, že spravil zle, že nechceme aby to robil. A určite treba dieťatku udať dôvod, aj keď si myslíme, že to nepochopí, verte, pochopí, deti sú múdrejšie ako si často myslíme.

A čo tak buchnúť po zadku? IBA výchovnú. Dieťatko je v zápale hry, bláznenia, prípadne prežíva emóciu, ktorú nevie zvládnuť. Kusne. Dostane po zadku. Čo to pre neho znamená? Aký odkaz v ňom budujeme? Myslíte, že to buchnutie nikdy nikomu “nevráti” naspäť?

Chceme, aby dieťatko nebolo agresívne a používame k dosiahnutiu agresívne metódy výchovy.

Ja chápem, že niekedy je to skutočne ťažké. Sú situácie, ktoré sa ťažko zvládajú. Ale my sme dospelí a my si musíme udržať chladnú hlavu a ukázať dieťatku správnu cestu. Nie tú, v ktorej sa bije, búcha, hryzie a kde zlo plodí zlo. Aj keď má byť výchovné a účelné a vieme si ho zdôvodniť.

Čo teda robiť?

Pomáha vcítiť sa do pocitov dieťatka. Čo asi prežíva? Čo si myslí? Chce naozaj ublížiť alebo je to prejav radosti, lásky, ktoré zatiaľ nevie inak prejaviť? Má nejaké starosti, trápi sa s niečím? Bojí sa? Chce na seba upútať vašu pozornosť?

Čo si dieťa asi myslí?

Mamička sa so mnou hrá.  Je nám veselo. Veľmi ju ľúbim. Je mi s ňou dobre. Ja ju tak silno ľúbim, že ju spapám od radosti… Prečo ma bije? Neviem čo som spravil zle.

Vyskúšajte:

    1. Prísne dieťatku povedzte, že sa to nesmie, že to nie je pekné a že vás to bolí.
    1. S pochopením povedzte, áno, viem, že ma veľmi ľúbiš a chceš mi to povedať. Ja ťa ľúbim. Poviem ti to tak, že ti dám pusinku a objímem ťa. Takto silno.
    1. Vysvetlite, podľa veku a chápania dieťatka, prečo to nie je dobré. Že je zlé kúsať ľudí, že to bolí, budete smutná. Napríklad: nemôžeš kúsať, pretože to bolí a keď niekoho budeš zraňovať, ten človek bude smutný. Chceš aby bola maminka smutná? Nie, mamička chce byť veselá a ty tiež. Mamička ťa nekúše. Kúsať sa nesmie.
    1. Motivujte dieťatko, aby Vám dalo pusinku namiesto kúsania, aby vás objalo a povedzte mu, že ho ľúbite a že pusinka / objatie je krásne. Ak vás objíme, opätujte mu to.
    1. Vysvetlite, načo sa zúbky používajú. Že ich máme v ústach na to, aby sme vedeli dobre papať, chrumkať jabĺčko… (zapojte predstavivosť). Že zúbky si umývame a staráme sa o ne, aby boli čisté a silné, aby sme s nimi mohli jesť.
    1. Týmto odvediete aj pozornosť a môžete začať s nejakou inou aktivitou (vhodné je napríklad čítať knižku o zúbkoch, o jedle atď).
    2. Ak je to preto, že sa blázni, prísne upozornite dieťatko, že sa to nesmie a že vás to bolí. Potom povedzte, áno, ty sa chceš hrať, blázniť. Poď takto sa budeme blázniť. A môžete sa začať štekliť, alebo sa začať hrať.
    1. Ak to hneď nezvládate a neviete ako reagovať, odíďte na chvíľku od dieťatka. Ubezpečte sa, že je v bezpečí, že sa mu nič nemôže stať. Nebuďte dlho preč. Hlavne ak plače.
  1. Keď sa vrátite, s chladnou hlavou, vysvetlite mu vaše pocity, čo ste prežívali keď vás pohrýzlo.

Nie je to vaše zlyhanie a ani dieťa nie je zlé.

Mamičky, určite je to iba dočasný “stav” nahromadených emócii, pomôžte ich dieťatku zvládnuť, podajte mu pomocnú ruku, choďte príkladom.

Páčil sa vám náš blog? Zdieľajte, lajkujte, komentujte.

Prečítejte si viac o vzťahovej výchove tu.

Alebo naše ostatné blogy tu.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s