Čo je to barefoot, alebo skutočne mám nechať dieťa chodiť bosé?

Nôžky, nohy, nožičky. Tie detské radi bozkávame, hladkáme a staráme sa o ne. Tešíme sa prvému krôčiku aj tým ďalším, ktoré prídu, hopsaniu, bežkaniu, skákaniu.

Kúpu prvých topánočiek preto zvažujeme dlho a precízne, aby bola detská nôžka chránená pred všetkými vplyvmi. Prvá obuv je zvyčajne na doma. Často si myslíme, že zafixovať dieťatku nôžku do pevnej topánočky je to najlepšie a najbezpečnejšie. Aj ja som si to myslela a Vikinku som vyzbrojila pevnými topánočkami s pevnou pätou a podrážkou.

Topánočky boli krásne, kožené, pevné, vyrobené na Slovensku. Keď som prvýkrát obula tie malé, neposedné, ohybné nôžky, bola som veľmi hrdá. A potom mi to došlo. Doslova som zamurovala detskú radosť z chodenia, prirodzenú detskú chôdzu. Vikinka v nich chodila, ako to povedať, netrebne. Ako kačička. Dupkala nožičkami, pretože podrážka bola neohybná, neflexibilná a detskej nôžke nepoddajná. Keď v nich sedela, lozila, chcela sa postaviť, noha sa nedokázala ohnúť prirodzene, musela ju stočiť či ohnúť v členku, alebo sa postaviť na špic topánky. Myslela som si, že sa to postupne zlepší, keď sa v chôdzi zdokonalí. Nezlepšilo, ale myslela som, že to tak asi má byť.

Vtedy mi moja guru Silvia vnukla myšlienku na ohybné topánočky, ktoré kopírujú chôdzu, prispôsobujú sa terénu a hlavne nožičke, ktorá ešte potrebuje šantiť, ohýbať sa, cvičiť.

Trošku som bola k tejto informácii opatrná (a moja prvá myšlienka bola, že to je nejaká blbosť), veď som mala celý život v hlave, že noha musí byť chránená v pevnej obuvi a ako by mohla byť chránená keď má pár milimetrovú podrážku? A tak som čítala a čítala a hltala som informácie. A začalo mi to dávať zmysel.

Predstavte si nožičky, ktoré ráno vyskočia z postele, dostúpia najskôr na špičky, rozbehnú sa, ohýbajú sa pri každom pohybe, prebehnú ladne cez prah, cez koberec, prispôsobujú sa domácemu terénu a ani sa nezachvejú, pribehnú k obľúbenému plyšovému mackovi, čupnú si k nemu, dieťatko si sadne, zoberie do náručia obľúbeného plyšáka, nôžky sa postavia a odbehnú k mamičke, postavia sa na špičky, prstíky na nohách sa rozostúpia do vejáriku a rúčky sa dočahujú k mamičke. To sú len malé krôčky každé ráno. A koľko takých pohybov spraví za celý deň. A koľko svalov zapája tá malá nožička, koľkú má ohybnosť. Aj vy v tom vidíte tú prirodzenosť, to, ako by to malo byť?

A teraz si toto ráno zoberte z inej strany. Ihneď po zobudení obujeme malým nôžkam pevnú obuv, s pevnou podrážkou. Nožičky dupnú z postele dole na zem. Ak sa chcú postaviť na špičky, v pevnej obuvi, ktorú bežne dostaneme v obchodoch, v lekárňach a ktoré sú zvyčajne odporúčané, v tejto obuvi sa akurát tak postavia na špicu topánočky, detská nožička zostáva narovnaná, spevnená (veď tak by to malo byť). Utekajú k svojim hračkám, dupkajú topánočkami, nôžky sú narovnané, veď topánočky majú pevnú podrážku, ktorá nedovoľuje nôžky ohýbať. Trošku sa zachvejú na prahoch, ale udržia stabilitu. Čupnú si k mackovi, prirodzené posadenie a postavenie je nemožné, musia zložiť celú nohu a ohýbať ju neprirodzene v členkoch, alebo sa hodiť na zadok či bok, pretože je nožička zviazaná. Potom sa ťažko postavia a utekajú k mamičke a na špičky sa ani nepostavia, lebo nevedia.

Zaujímavé, že všetko čo bolo stvorené v prírode funguje perfektne, prirodzene, tak ako má. A potom prídu ľudia a povedia, nie nie, nohu musíme spevniť (lebo…chceme predať topánky?), musíme ju fixovať. Logicky, čo sa stane s nohou keď ju máte fixovanú v sadre? Svaly zlenivejú, ochabnú. Preto argumenty typu nožička musí byť spevnená a musí mať klenbu nemá opodstatnenie, pokiaľ sa jedná o zdravú nohu. Nožička, ktorá je obutá v pevnej topánke nemôže mať prirodzený pohyb a darmo sa argumentuje nedostatočnou oporou, pretože dieťa si samo zvolí ako sa dokáže, môže a zvládne hýbať. Ľudské telo je perfektný mechanizmus, ktorý funguje milióny rokov. Bol navrhnutý tak, aby prežil, nie aby sa polámal, skrivil či zdeformoval. Odvrátenou stranou ortopedickej a pevnej obuvi nie je len ochabnuté svalstvo, ale bohužiaľ, veľmi rozšírené vbočené palce.

Len tak pre zaujímavosť, skúste si na ruky natiahnuť úplne hrubé, pevné rukavice. Najlepšie palčiaky. A skúste tak vykonávať všetky domáce práce. Nejde to? Ruky nám boli stvorené tak, aby sa hýbali, pracovali, ohýbali sa, chytali, dotýkali sa. A čo nohy? Tie sú tiež naše. Starajme sa o ne s láskou.

Zodpovednosť pri výbere musí prebrať rodič, pretože ponuka je veľmi široká, od lacných čínskych topánok, cez ortopedickú obuv až po obuv barefoot. Každá obuv má svoje špecifiká. Rodič by mal poznať všetky typy obuvi aby sa mohol správne rozhodnúť. Nemalo by to byť len o tom, že takto ma obúvali rodičia, takto obúva moja suseda a preto je to zdravé. Ak moja suseda bude obúvať deťom žabky, ktoré im lietajú na nohe, asi sa k jej príkladu nepridám.

Ako to robiť inak, prirodzene, zdravo?

Najlepšie je nechať nôžku bosú. A teraz nemyslím iba tú detskú, ale aj tú dospelácku. Aj tá naša má ešte šancu. Najlepší a najprirodzenejší pohyb, tak ako sme boli stvorení, je naboso. Ak môžete, ak je to možné a terén bezpečný, nechajte nôžku bosú. Vtedy sú správne stimulované všetky body a svaly na nohe, noha pracuje ako má a nie je náchylná na rôzne defekty. Najlepší pohyb je po mäkkom bezpečnom teréne, kamienkoch, mäkkej tráve, alebo v piesku. Ak je doma chladnejšie, dajte dieťatku iba ponožky s protišmykovou podrážkou, prípadne tzv. capačky. A čo vonku? Topánočky, ktoré sú flexibilné nielen v oblasti prstov (priečne aj pozdĺžne, tak, aby to dokázalo i malé dieťatko, nielen dospelý hrubou silou), s tenkou podrážkou, majú dostatočnú dĺžku, šírku, aby prsty neboli stlačené, sú bez podpätku, sú ľahké a nemajú klenbu. Simulujú bosú chôdzu. To je obuv barefoot.

V ďalších mojich blogoch, ktoré budem postupne pridávať, budem viac a aj odbornejšie rozoberať túto tému. Napríklad, čo je konkrétne obuv barefoot, aké sú jej špecifiká, ako si vybrať správnu obuv (veľkostne a šírkovo), ako podporiť správny rozvoj nožičiek, napríklad zmyslovým koberčekom. Sledujte náš blog.

Zatiaľ si pozrite zopár našich fotiek. Na nožičke má Vikinka barefoot obuv značky Froddo (ktoré sú určené na normálnu a úzku nožičku). Prechádzky sú nielen v meste, ale aj v rôznych terénoch, kde sa nožička mohla krásne prispôsobiť a cvičiť.

Podporte náš blog zdieľaním.

One thought on “Čo je to barefoot, alebo skutočne mám nechať dieťa chodiť bosé?

  1. Spätné upozornenie: Senzomotorický koberec

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s