Zatúlané papučky – recenzia knihy

Kniha je spojením umenia, ktorému rozumejú aj tí najmenší. Umenia slova, umenia výtvarného a hudobného. Prepojením je dejová línia o mackovi, ktorý hľadá svoje papučky. Básne nás prevedú nevinným svetom malého macka, ktorý ráno vstane, hrá sa vo svojej izbičke a zrazu zistí, že nemá svoje obľúbené papučky. Hľadá ich, ale nevie ich nájsť.

Nežnými krátkymi básňami nás vtiahne do deja a budeme hľadať spolu s mackom pod postieľkou, vybehneme na dvor, kde sa macko pýta straky, psíka, mačičky, hľadá pod kríčkom s malinami, spytuje sa kozy Rózy, prasiatka, ovečky aj sovy. Tá mu poradí, aby sa vrátil k mamičke. A mamička, ako to už býva, jeho papučky našla. Objíme ho, upokojí a ukáže mu jeho papučky. Milé básne, z ktorých vyžaruje pokoj a láska.

Autorkou je slovenská spisovateľka Jana Necpalová.

Knihu ilustroval Martin Krkošek. Ilustrácie sú jemné a pekné s pastelovými tónmi, krásne dopĺňajú básne a celý dej. Ilustrácie sú vlastne to prvé čo na knihe zaujme. Pre najmenšie detičky sú ilustrácie očarujúcim hlavným sprievodcom dejom.

Súčasťou knihy je CD so zhudobnenými básňami. Nečakajte však žiadnu triviálnu hudbu naspievanú za pochodu ťažkopádnych synťákových melódii. Toto je koncert vážnej hudby v pravom zmysle. Umenie. Každá báseň je zhudobnená, v každej počujeme iné hudobné nástroje, inú melódiu, ktorá súvisí so spievaným textom a preto krásne dotvára dejovú líniu. Zvukomalebné prostriedky vytvárajú pri počúvaní charakter jednotlivých postáv. Práve pri takejto hudbe dokáže človek plnohodnotne prežívať hudobné umenie, môže sa rozvíjať vzťah k hudbe a umeniu. Fantázia mladého človiečika je prebúdzaná a môže naplno prejaviť svoj potenciál.

Kniha (spolu s CD) je naozaj unikátna. Nepodceňuje dieťa a dáva mu možnosť nazrieť do sveta, ktorý sa už pomaly vytráca. A to je poézia, s krásnymi, zapamätateľnými, nevtieravými rýmami a hudba a spev, ktoré sú odborne spracované a zdramatizované. Som hrdá, že toto úžasné dielo vytvorili talentovaní Slováci, počnúc od autorky , ilustrátora, cez skladateľa a hudobníka Mareka Pastirika, dramaturgičku Barboru Zamiškovú, až po spevácke a dramatické stvárnenie Tanečného divadla Alternatív. Myslím, že pre tieto dôvody by kniha mala patriť do knižnice všetkých slovenských detičiek od 2 do 6 rokov.

A ak čítate, alebo počúvate pozorne, dôležitou myšlienkou v celej knihe je láska. Láska mamičky a dieťatka. Ako napísala autorka na záver: “Veď najlepšie je malým dietkam v náručí mamičky. Vtedy je všetko tak, ako má byť.” A ja môžem len súhlasiť.

Knihu som zakúpila cez kníhkupectvo Činčuáčik.

Moje postrehy

Hudba ma v prvom momente prekvapila. Nečakala som, že bude z toho náročnejšieho žánru. Trochu som sa bála, ako to zoberie Viki, či ju to zaujme, ako bude reagovať. Musím povedať, že to prijala veľmi dobre, počúvala, pýtala sa. Najprv sme počúvali CD, potom čítali knihu, to už niektoré básne vedela a dopĺňala ma. Cez deň si piesne spievala sama od seba.

Pri počúvaní CD si viem predstaviť toto dielo spracované ako divadelný muzikál pre najmenšie deti. Vtedy, si myslím, bolo by toto dielo celistvé. Spev, hudba, divadlo. Milé masky zvieratiek, veselé scénky. Keď som zavrela oči, vedela som si krásne predstaviť každú jednu scénu. A tu je podnet pre dramaturgov: bolo by to krásne naštudovať!

Vikinkine postrehy

CD počúvame už niekoľko večerov pred spaním. Viki je veľmi zvedavá a každú skladbu sme dopodrobna rozobrali. Toľko otázok, ktoré som dostala počas počúvania….uf. Na každú som sa snažila čo najlepšie odpovedať. Niektoré vám sem napíšem, aby ste videli, ako veľmi je povzbudzovaná fantázia detí počas počúvania.

Viki: Macko nemá papučky? Ja: nemá, niekde sa zatúlali. Viki: A kde sú papučky? Ja: musíš počúvať, všetko sa dozvieš.

Viki: Papučky sú zo zlata? Ja: Nie, zo zlata nie sú. Ak by boli zo zlata, straka by ich zobrala. Viki: Prečo by ich straka zobrala? Ja: Lebo straky majú radi zlaté veci. Viki: A čo je zo zlata? Zo zlata sú tvoje náušničky, Alžbetkine náušničky. Viki: A čo je ešte zo zlata? Ja: aj môj prsteň od tatinka. Viki: A čo je ešte zo zlata? Ja: Hm… Neviem. Viki: predsa vlasy anjelika!

Viki: Havko ho pozval do búdy? Ja: Áno, aby sa sám pozrel či tam sú papučky. Viki: Havko má papučky? Ja: Nie, tam tiež nie sú papučky. Viki: Havko je kamarát? Ja: áno, havkovia sú kamaráti.

Viki: Koza nemá deti ani capka? Ja: Nemá deti ani capka. Viki: Prečo koza nemá deti ani capka? Ja: Asi ešte nenašla toho správneho capka, ktorého by ľúbila. A deti nemá, pretože nemá capka. Nemôže mať deti keď ešte nestretla toho pravého capka. Viki: Prečo povedala, že mu netreba papučky? Ja: Pretože po mäkkej tráve sa dobre behá keď si bosá. Viki: Aj ja budem behať bosá po tráve keď bude teplo.

Viki: Prasiatko je špinavé? Ja: Áno. Viki: Prečo je prasiatko špinavé? Ja: Pretože sa celý deň váľa v blate. Viki: Ja ho pekne umyjem. Ja: To by nepomohlo, prasiatko sa rado váľa v blate, ono by sa znova zašpinilo. Viki: Nevadí, ja ho aj tak pekne umyjem. S mydlom a vodou. Aj zúbky mu vyčistím.

Ak sa vám recenzia páčila zdieľajte, ak sa vám páči blog prihláste sa na odoberanie, alebo sledujte môj Facebook a Instagram. Viac o knihách, ktoré s dievčatami čítame tu.

Zuzana a Vikinka (za 2 mesiace 4 roky)

2 thoughts on “Zatúlané papučky – recenzia knihy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s