Život s deťmi je hra

Deti sú veľmi šikovné. Niekedy sa ale nechcú v určitých činnostiach osamostatniť. Vieme, že by danú činnosť zvládli, ale akoby stále vyžadovali našu pomoc. A zväčša vtedy, keď sa niekam veľmi ponáhľame.

U nás to bolo obliekanie. Preto uvediem príklad ako sme zvládli problém obliekaj sa sama.

Viki bude mať za 2 mesiace 4 roky. Je veľmi šikovná a zručná. Ako ročná si obúvala topánky, lebo sa s nimi často hrávala. Vedela sa takto hrať aj hodinu, skúšala, obúvala, vyzúvala. Nemala ešte rok a pol a sama jedla príborom. Vie napísať svoje meno, pozná písmenká a čísla, bežné činnosti robí veľmi zručne, vie si natrieť maslo na chleba, prichystať bežné veci v domácnosti, pomáha s domácimi prácami, nedávno sama pripravila volské oči na obed. Nepíšem to preto aby som sa chválila, ale preto, aby som poukázala na to, že zvládala tieto činnosti už dlhšiu dobu a hlavne, chcela ich zvládať. Veľmi ju to bavilo.

Čo sa jej ale donedávna nechcelo bolo obliekanie. Samozrejme, že sa vedela obliecť. Keď chcela. Keďže už dlhšie hovoríme o škôlke, že ju od septembra začne navštevovať, niekedy jej táto myšlienka napadla a zrazu sa začala sama prezliekať a rozprávala, že takto to bude robiť aj v škôlke, lebo v škôlke sa bude sama obliekať. To si aj oblečenie pekne uložila. Niekedy sa sama prezliekla ak mala zašpinené veci a tie špinavé hodila pekne do prádla. Ale tieto chvíle boli veľmi vzácne. A keď som najviac potrebovala aby sa obliekala, keď sme sa ponáhľali, robila všetko možné, len nespolupracovala. Takže som ju obliekala ja (prosila ju, aby prišla, naháňala ju po byte, lebo utekala), museli sme teda vždy začať s nejakou časovou rezervou, aby som stihla obliecť seba, Viki aj Alžbetku a pobaliť veci. Alebo bola pri obliekaní úplne mysľou niekde inde. Naviac som potrebovala aby získala v obliekaní zručnosť, tak aby jej to išlo rýchlejšie a lepšie a ona by tiež bola menej nervózna, že jej to nejde. Vysvetľovanie veľmi nepomáhalo.

Začala som uvažovať, ako rozmýšľajú deti. Všetko je pre nich hra. A tak sme sa začali hrať.

  1. spravili sme preteky. Bez porovnávania s niekým iným. Vyzvala som ju, že jej budem počítať, aby si stihla obliecť ponožky do 10 sekúnd, potom nohavičky, potom pyžamko do 10 sekúnd. Odštartovala som ju ako na pretekoch. Počítala som pomaly tak, aby to stihla. Ak to stihla skôr, vždy som povedala wau, nový rekord, gratulujem. Super!
  2. zahrali sme sa: Viki, sme na lodi a do lode sa nalieva voda, potrebujeme tvoju pomoc. Rýchlo si obleč tento nepremokavý neoprén (rozumej pyžamo) a pomôž nám vylievať. Viki sa začala rýchlo obliekať a potom sme “vylievali” vodu z lode (našej postele).
  3. zahrali sme sa: Viki, raketa odlieta za dve minúty. Musíme to stihnúť. Rýchlo si obleč tento skafander (oblečenie) a počítala som jej a ona sa obliekala aby stihla raketu…
  4. zahrali sme sa: Viki, Labková patrola potrebuje tvoju pomoc, rýchlo sa obleč a ideme im na pomoc.

Takto sa môžete hrať, navnadiť dieťa na hru. Nejde o rýchlosť, ide o to, aby sa dieťatko vžilo do situácie kde by bolo hlavnou postavou. Vymyslite hru, ktorá by bavila vaše dieťatko. Ak chce byť hasičom, tak si môže rýchlo obliecť “skafander” aby stihol uhasiť oheň a zachrániť ľudí.

Uvedomila som si, že bojkotovanie obliekania je volaním po mojej pozornosti. Samozrejme, že jej dávam pozornosti veľa, ale chcela si akoby zachovať to detstvo, to, že ju maminka oblieka. Ja jej to brať nebudem. Preto jej vždy rada pomôžem, ale budem ju tiež vždy rada pripravovať na život práve takouto hravou formou a keď bude sama pripravená povie mami, ja už to zvládnem vždy sama.

Ale čo keď moje dieťa vrieska pri obliekaní?

Vrieskajúce deti sú kapitola sama o sebe. Robia to hlavne tie menšie, ktoré ešte celkom nechápu časovému sledu oblečiem sa – pôjdem von – bude zábava. Pre nich existuje iba tu a teraz. Tu a teraz je pre mňa veľmi nepríjemné obliekanie. Nemám to rád!

Ak si myslíte, že ste v tom sami, stačí napísať hociktorej mamičke ako odchádza z domu. My napríklad v 50 percentách s krikom. S krikom sa pri dverách obliekame, s krikom sa otvárajú dvere. Akonáhle sa privoláva výťah, to už je niečo zaujímavé. Privolať výťah, “už ho dočiahnem!”, vyliezť po schodoch, stlačiť gombík vo výťahu, a keď vyjdeme von, už je dávno posledná slza suchá.

Tiež ma to spočiatku iritovalo. Vysvetľovala som, spievala, snažila sa zaujať. Ale všimla som si, že je to len akýsi ich chvíľkový postoj, chvíľkový stav. Nerobím predsa svojim deťom niečo zlé. Ak viem, že sa vonku zabavíme, že prechádzka je zdravá, alebo že musíme ísť, pretože potrebujeme niečo vybaviť, že musíme ísť k doktorovi, alebo ideme na návštevu, sústredím sa na to, bez negatívnych emócii, oblečiem deti a oni si vonku na krik ani nespomenú.

Rodič by mal vedieť uplatniť svoju pozíciu dospelého človeka a dôverovať sám sebe. Urobiť čo je potrebné, v tomto prípade obliecť dieťa. Nemusím už robiť zbytočné úkony, ktoré psychicky vyčerpajú mňa a dieťa. Žiadne kričanie, vyhrážanie a už vôbec nie bitky, nie sú potrebné. Robte to, čo je potrebné a žiadúce v danej situácii.

Vyjadriť hnev je v poriadku. A u detičiek úplne normálne a prirodzené. Akceptujem to, že aj toto je vyjadrenie nejakej emócie a nemusí to znamenať nič zlé. Oni musia akceptovať to, že ja som dospelá a viem čo je pre nich najlepšie (teda, že v zime sa musíme navliecť do veľa vrstiev, aj keď je to nepríjemné, aby nám nebola zima). Trvám na svojom správnom rozhodnutí.

Keď sme už vonku, môžeme sa na chvíľu porozprávať o tom, ako je nám dobre, že sme tak teplo oblečení, inak by sme sa triasli od zimy. Môžeme vyjadriť pochopenie, že obliekanie je nepríjemné, ale vonku je vždy zábava.

Ak sa dieťa hrá a my ho zrazu vyrušíme z hry a začneme mu prikazovať “obleč sa ideme von”, je pochopiteľné, že nechce. Môžeme mu vysvetľovať, ono má svoju hru a chce ju dokončiť. Dohodnime sa preto s dieťatkom, aby svoju hru dokončilo, dajme mu čas dohrať sa, povedzme mu, aby uložilo hračky a rozprávajme mu o nových aktivitách na ktoré sa chystáme, čo tam budeme robiť a kam ideme. Robme to v predstihu, aby nebolo dieťa zaskočené a vystresované a my sme neboli zaskočení jeho krikom.

Často som nervózny rodič a kričím

Priznám sa, že aj ja bývam nervózna aj nahnevaná. Ale dávam si pozor na to, aby som mala skutočný dôvod byť nahnevaná. Ak som nahnevaná a kričím bezdôvodne (dieťa za to nemôže) vždy sa bez váhania ospravedlním a dávam si pozor aby sa mi to viac nestalo (rozmýšľam nad skutočným dôvodom – napríklad moja preťaženosť).

Dôvod byť nahnevaný určite nie je to, že sa dieťa nechce obliekať samé. Pravdepodobne iba vyžaduje našu pozornosť, chce byť s nami, chce sa ešte hrať, chce robiť niečo iné, nepáči sa mu samotné obliekanie (alebo iná aktivita).

Keď je rodič nervózny, dieťa nezačne byť kľudné. Máte to vo svojich rukách.

Všimla som si, že vysvetľovanie nepomáha z krátkodobého hľadiska. Ale z dlhodobého hľadiska, ak láskavo vysvetľujeme a priblížime problém detskému mysleniu, dieťa si to zapamätá a, v pre neho vhodnej chvíli, to použije (ako Viki so škôlkou).

Existuje konflikt?

Konflikt vytvárame my. Prečo sa nám nepáči, že dieťa plače? Prečo sa nám nepáči, že dieťa nechce spolupracovať? Aké máme nároky? Nie sú prehnané? Prečo sa hnevám na malé dieťa, ak nechce splniť moju požiadavku? Prečo musí byť vždy niekto vinný ak niečo nejde podľa plánu? Nie som aj na seba prísna / prísny? Nevyžadujem od seba príliš veľa a keď to nezvládnem tak si nadávam? Nie je to len prenesený hnev zo seba na dieťa (čo ma práve trápi)? Je v rovnakých situáciach nervózne moje dieťa aj ja?

Odpovede na tieto otázky nechávam zatiaľ otvorené (aby ste si na ne mohli odpovedať sami). Tejto téme sa budem venovať v neskorších článkoch.

Čo môžem ešte urobiť?

Byť trpezlivý rodič. Trpezlivosť ruže prináša. Určite to nebude trvať dlho a dieťatko sa osamostatní. Užite si chvíle s ním.

Byť empatický rodič. Po búrke vždy vyjde slnko. Pochopiť, že aj hnevať sa je prirodzené. Dieťa je dieťa a to ako sa chová vo svojich prvých rokoch života nemusí vypovedať o tom aký bude človek v dospelosti (asi sa nebude v dvadsiatich piatich hádzať o zem keď nebudú mať jeho obľúbenú čokoládu v obchode).

Vidieť do budúcnosti. Chovanie, ktoré dieťaťu ukážeme, bude kopírovať. Ak mu ukážeme hnev, bude sa hnevať vždy. Nikdy sa nenaučí nehnevať sa v určitých situáciach. Nebude mať iné podnety chovania.

Byť predvídavý rodič. Ak viete, že má dieťa problém s danou aktivitou, predvídajte. Prichystajte sa skôr. Pripravte mu vhodné podmienky.

Byť kreatívny rodič. Vyberte si svoju pesničku, ktorú si budete spievať počas aktivity. My máme pesničku pri umývaní zúbkov, pri strihaní nechtov, ďalšiu pesničku máme pri upratovaní. Skúste sa zahrať hry, ktoré dieťa prenesú do ríše fantázie. Dieťa sa chce hrať.

Porozprávať o svojich pocitoch keď vychladnú emócie. Ak som sa naozaj nahnevala a mala som na to dôvod, porozprávam sa s dieťaťom. Poviem čo sa stalo, stručne opíšem situáciu (bez výčitiek), poviem ako som sa cítila, spýtam sa ako sa cítilo dieťa a ako by sme to mohli vyriešiť nabudúce. Takto si danú situáciu lepšie zapamätá a samé nájde riešenie. (toto je možné pri starších deťoch).

Byť najlepší rodič. Je načase prestať sa haniť za výchovu. Každý robíme chyby a ak sa z nich vieme poučiť môžem byť najlepším rodičom pre naše dieťa. Majte sa radi a verte tomu, že ste najlepším rodičom pre vaše detičky. Odpustite si.

A na záver citácia z knihy Sila prítomného okamihu od Eckhart Tolle: “Ak odpustíte každému okamihu a umožníte mu prebehnúť tak, ako je, potom sa vo vás nebude hromadiť nenávisť, ktorú by ste museli neskôr rozpúšťať. “

Viac o šťastnom dieťatku a vzťahovej výchove tu.

Ak sa vám článok páčil, lajkujte a zdieľajte. Ak sa chcete dozvedieť viac, prihláste sa na sledovanie blogu, alebo sledujte blog Šťastná maminka na Facebooku alebo Instagrame.

Zuzana

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s